But,I love you 3

Vyšli sme na prvé poschodie a vošli do prvých dverí na chodbe. Mamka sa tam s niekým začala rozprávať a ja som sa zatiaľ iba obzerala či neuvidím niekoho slávneho.No nič také sa neudialo.“Amy, toto je Scot Brauner. Pán Brauner toto je moja dcéra Amy.“ predstavila ma mama. „Teší ma Amy!“podával  mi ruku pán Brauner.“Aj mňa teší!“potriasla som mu rukou. „Poďte za mnou. Odvediem vás do ateliéru.“ povedal Scot a podišiel ku dverám. Vyšli sme z miestnosti a zamierili ku výťahu. Odviezli sme sa na 11 poschodie a zamierili do dverí s označením 302. Otvorili sa dvere a uvidela som päť osôb. Štyri baby a jedného chlapca. S hodou okolnosí to bol ten ktorí ma skoro zrazil.Ako prvý sa ozval pán Brauner: „ Dámy predstavujem vám vašu novú fotografku Bethu McLorenovú.Takže Betha toto je Jesy Nelson,Leigh-Anne Pinnock,Jade Thirlwall,Perrie Edwards-Little Mix. A toto je Perrie-n priateľ Zayn.“ Pozrela som sa naňho a on pozeral na mňa, asi mu práve došlo kto som. Spolu s mamkou sme sa so všetkými pozoznamovali a pozdravili. Zayn sa mi ešte raz ospravedlnil no ja som povedala že to je v poriadku.

Presunuli sme sa do ateliéru kde prvé čo som spravila boto to, že som si sadla na prvý gauč ktorý som videla. Mama mi povedela že ju tu mám počkať že ide niečo vybaviť. Tak dobre. Vedľa mňa si sadli Zayn s Perrie. Zatiaľ čo oni sa bozkávali ja som čumela pred seba ,bolo to trošku trápne no nevedela som kde mám ísť. No z toho všetkého stresu dneska som potrebovala nikotín.Tak som sa teda spýtala:“Prepáčte že ruším, nie je tu niekde balkón?“ Zayn sa na mňa pozrel s úsmevom a povedal že ide aj on. Tak som sa postavila a šla za ním.Prešli sme do druhej miestnosti a Zayn otvoril balkónové dvere. Vyšla som na balkón a hrabala sa v kabelke,keď som konečne našla to čo som chcela zistila som že nemám oheň. A on akoby mi čítal myšlienky a už mi pripaľoval cigaretu.“Ešte raz sa ti za to ospravedlňujem, nedával som pozor. Chcel by som ti to nejak vynahradiť.„povedal a pozrel na mňa tými  čokoládovými očami a mňa sa zmocnil zvláštny pocit.

But, I love you

Konečne som sa rozhodla ako sa bude volať príbeh a dúfam že sa páči.

Ráno som vstala asi okolo desiatej a po dlhom prevaľovaní  som sa donútila vstať z postele. Urobila som rannú hygienu a obliekla som si dzínsové kraťase  a béžovú  košeľu. K tomu som doladila jemný make-up a vyžehlila som si vlasy. Ešte kabelku a pobrala som sa dolu schodmi. Dole to krásne rozvoniavalo a tak som nakukla do kuchyne. Mamka za rúrou robila lievance.                                                       „Dobré ránko!“pozdravila som ju. „Dobré aj tebe, ako si sa vyspala v novej posteli?“opýtala sa ma.“Celkom dobre a kedy odchádzame?“opýtala som sa pre zmenu ja. „Asi za pol hodinku! Ale vopred ťa upozorňujem na takéto raňajky si nezvykaj!“ povedala so smiechom a to som ešte ani nestihla zahryznúť do lievanca.Mamka dorobila lievance a poukladala ich na stôl. Zjedli sme ich a mamka sa išla vychystať „Veď predsa prvý deň v práci, musím vyzerať dobre! „. Ja som si zatiaľ zapla telku a naladila MTV. Práve začala pesnička od Psy –Gamgnam style. Tak prečo si nezatancovať. Uprostred pesničky som započula smiech tak som prestala a obzrela sa za seba. Mamka sa váľala v kŕčoch na podlahe.“Ha,ha veľmi vtipné mami. Človek si tu ani zatancovať nemôže!“povedala som urazne. „Ale môže!“ povedala mamka ešte stále som smiechom, pozbierala sa zo zeme a zamierila do chodby. Ja som si zobrala kabelku a obula si hnedé sandále bez opätku.Zamkla som dom zatiaľ čo mamina naštartovala auto(Auto im tam nechal ten ujo s ceduľkou. :D :D).Cestou sme sa skoro zabili. Bude ťažké si zvyknúť na jazdu na opačnej strane cesty. Išli sme okolo Big Benu a London Eye.Keď sme konečne dorazili  a vystúpili z auta, ja krava som sa pozrela na opačnú stranu cesty a skoro ma zrazilo auto. Stihlo zabrzdiť no mne sa podlomil kolená od toho šoku a padla som na zem. Niekto vyskočil z auta a pýtal sa ma či som v poriadku. No ja som nevedela odpovedať. Zdvihol ma zo zeme a vtedy ku nám pribehla mamka.“Amy si v poriadku?? Amy?!Hovor niečo!!“ „Áno som v poriadku!“konečne som sa prebrala z šoku.Otočila som sa že idem preč ale zastavil ma chlapec ktorí vyskočil z auta.“Naozaj ste v poriadku? Nemám zavolať sanitku?“pýtal sa ustráchane. „Nie, ďakujem zvládnem to.“odpovedala som. Teraz sme už bezpečne prešli cez cestu a nechali chudáka chlapca nechápavo stáť na ceste s kopou trúbiacich áut. Vošli sme do budovy a vyšľapali pár schodov, samozrejme sa to neobišlo bez mamkiních otázok či som v poriadku a tak som jej vysvetlila že som sa iba zľakla.

Prepáčte že som nič nepridala ale mala som toho veľa. Dúfam že sa bude páčiť.  :))

Moja mama (Betha 39) na mňa čakala v chodbe so 4 kuframi. Obula som sa do vansiek a obzrela sa po dome ,bude mi to tu chýbať  ale aj tak ma tu nič nedrží. Zobra som do ruky dva kufre a nasadla do auta. Mamina zamkla dom, kľúče ešte odniesla susedom pretože zajtra sa tam nasťahuje nejaká rodina, nasadla do auta a vyrazili sme na letisko.

Na letisku

Ledva  sme to stihli ,ale stihli. Mamka začala pískať na kontrole pretože si zabudla dať dole hodinky. Potom ju tam ešte kontrolovali asi 15 minút. Teraz sedíme v lietadle a ja rozmýšlam o svojom živote v Austrálí.Veď ten život mi nič dobrého nepriniesol iba som všetko stratila. Otec od nás odišiel keď som mala 4. Vraj si našiel inú. Súrodencov som nikdy nemala a kamarátov mi zobral tiež.

„Amy vstávaj,už sme tu.“ budila ma mamka.

„Čo? Kde? Jáj“ doplo mi ked som sa vrátila do realiy.

Pomaly sme vystúpili z lietadla a išli sme si prevziať batožinu. Čakal nás tam jeden ujo s tou ceduľkou. Keď sme sa pohli smerom von započula som nejaký piskot a krik tam som sa otočila. Bola tam kopa dievčat no ja som aj cez ne pozerala do tých najkrajších očí na svete. Samozrejme že McLorenová sa musela zdrbať. Keď som sa konečne pozbierala zo zeme obzrela som sa no už som nič nevidela, iba ujka ktorí na mňa tak divne pozeral. Tak som sa otočila a išla ďalej.

Dom

Ujo s ceduľkou nás odviezol do najkrajšieho domu aký som kedy videla. Štvrť v ktorej sa nachádzal dom bola pekná a nie ďaleko od centra.No vnútrajšok sa ani nedal opísať slovami, jednoducho krása.Mamina tu mala pracovať ako nejaká fotografka a hneď zajtra mala fotiť nejakú hudobnú skupinu. Vraj tam mám ísť sňou ,možno mi zoženie nejakú brigádu. Ú „strašne“sa teším!!

Intro k príbehu ktorí ešte neviem ako sa volá

„Amy ponáhľaj sa meškáme!!!“ kričala po mne mamka keď som si umývala zuby v kúpelny a popri tom som sa obliekala.

„Veď už idem.“ snažila som sa odkričať. No pri mojom neúspešnom pokuse som akurát tak vypľula pastu na zrkadlo.

Takže ja sa volám Amélia „Amy“ McLoren a mám 17 rokov. Meriam 173 cm, mám hnedé vlasy a pomerne štíhlu postavu. Moje hnedé oči doplňuje malý nos a úzke pery. Bývam alebo skôr bývala som v Austrálí blísko Perth-u .No dneska sa sťahujem do toho upršaného Anglicka, presnejšie do Londýna pretože moja tam mama dostala pracovnú ponuku. V Austrálí som mala kamarátov, no po tom čo zo mňa ten hajzel urobil štetku ,všetci sa mi otočili chrbtom. Po večeroch som len tak pozerávala fotky z párty alebo zo školy a ani som nezbadala a tiekli mi slzy.

Amélia „Amy“ McLoren 

Ahoj. Volám sa Katy a mám 14 rokov. Bývam v malej dedinke (Uderiná) pri Lučenci. Moje záľuby sú atletika a fotografovanie.  Na tento blog budem pridávať poviedku o 1D ale ešte som ani nezačala takže ak máte nejaký nápad tak ho kľudne napíšte do komentu.